Lacné USB flash disky sa od značkových nelíšia len obalom a spracovaním. Podstatný rozdiel býva skrytý vo vnútri: pamäťový čip, na ktorom sú všetky dáta fyzicky uložené, nemusí byť nový. Do najlacnejších diskov sa vo veľkom osadzujú čipy získané z elektronického odpadu a spolu s nimi si kupujúci odnáša aj ich minulosť: cudzie súbory aj neznámu mieru opotrebovania.
Pamäťové čipy vyňaté z vyradenej elektroniky vynesú pri predaji podstatne viac ako samotný kovový šrot a použitá pamäť je oproti novej výrazne lacnejšia. V čase, keď vznikala štúdia citovaná nižšie, stál nový šesťdesiatštyrigigabajtový eMMC čip na burzách okolo 7 USD, hotový flash disk z najlacnejšej ponuky ale 2 až 4 USD za kus. Takáto cena je s novou pamäťou nedosiahnuteľná.
Trh s čipmi navyše rozlišuje dve akostné triedy. Trieda A označuje nové a plne funkčné kusy, trieda B kusy s možnou chybou alebo neúplnou kapacitou. Triedu B si pritom nikto výslovne neobjednáva; dostane ju automaticky každý, kto nakupuje podľa najnižšej ceny.
Rozsah javu doložila štúdia In Search of Lost Data (DFRWS EÚ 2021). Výskumníci z nemeckých a holandských inštitúcií spolu s forenznou spoločnosťou MSAB nakúpili u čínskych dodávateľov stovky najlacnejších diskov, u 614 vyhodnotených kusov zaobstarali úplný obraz pamäte a na 75 z nich, teda na každom ôsmom, zrekonštruovali dáta predchádzajúcich užívateľov: fotografie, hlasové nahrávky, dokumenty. Podľa nájdených súborov pochádzali pamäte zo zariadenia so systémom Android, z chytrých televízorov, tlačiarne alebo diktafónu; najväčší nález obsahoval vyše desaťtisíc obrázkov, prevažne súkromnej povahy. Pôvodní majitelia o ďalšom osude svojich dát nevedeli a noví majitelia diskov o cudzom obsahu tiež nie.
Recyklovaný čip sa vopred odhaliť nedá. Ani rozobranie disku nepomôže: netovárenské značky a ďalšie stopy manipulácie sa objavili aj na čipoch, na ktorých sa žiadne dáta nenašli. Vzhľad čipu teda o jeho minulosti nič nehovorí.
Bunky NAND pamäte vydržia len obmedzený počet zápisov a mazaní. Čip vybratý z vyradeného zariadenia má za sebou neznámu časť tejto životnosti a pri triede B pripúšťa vadu alebo neúplnú kapacitu už sám predajca. V našom laboratóriu patrí opotrebenie NAND pamäte k častým príčinám straty dát na flash médiách. Zlyhanie opotrebovaného čipu navyše prichádza bez varovania: disk do poslednej chvíle pracuje normálne a potom zrazu nie je rozpoznaný, hlási nulovú kapacitu alebo vyžaduje formátovanie.
Pri lacnom disku s recyklovaným čipom sa teda sčítajú dve riziká: cudzí obsah, o ktorom majiteľ nevie, a neznáma zostávajúca životnosť pamäte. Oboje má rovnakú príčinu, totiž pôvod čipu, ktorý kupujúci z ceny ani vzhľadu výrobku nespozná.
Na najlacnejšie flash disky nepatrí jediná kópia dôležitých dát ani dôverný obsah. Zlyhanie lacného disku ale nemusí znamenať stratu dát: v laboratóriu čítame pamäťové čipy aj priamo, bez ohľadu na stav radiča a elektroniky flash disku, vrátane najlacnejších a monolitických konštrukcií. Dôležité je médium po zlyhaní ďalej nepoužívať a neskúšať opravu svojpomocne.
Zdroj: Schneider, J. a kol.: In Search of Lost Data: A Study of Flash Sanitization Practices. Proceedings of the Digital Forensics Research Conference Europe (DFRWS EU) 2021.
